Sakski kabinet požohnuje Łužiski projekt
Łužica ma so z europskim přikładom za zelenu industriju stać. Sakski hospodarski minister rěči wo «historiskej šansy».
Nachrichten werden geladen...
Łužica ma so z europskim přikładom za zelenu industriju stać. Sakski hospodarski minister rěči wo «historiskej šansy».
We wjacorych wodźiznach buchu maćizny wotkryte, kotrež jako strowoće škodźace płaća. Krajna stolica je prěnje naprawy zahajiła a pyta nětko za přičinu.
Sakska mjenuje so rady jako kraj kultury. Tola hladajo na snadne kasy njewupada wo financowanje na wjele městnach róžojte. Fachowcy nětko alarm bija.
Dwójce wob lěto dosaha Kulturna załožba Swobodneho stata Sakskeje pjenjezy za projekty. W přichodnych šěsć měsacach móže 200 předewzaćow nětko na přiražku twarić.
Imobilijowe płaćizny spadować – tola runje saněrowane bydlenja bywaja dróše. Čehodla so imobilijowe wiki w Sakskej přiwšěm wožiwjeja.
Chemiska industrija we wuchodnej Němskej tči w ćežkej krizy. Dźěłodawarjo a dźěłarnistwa warnuja před zhubjenjom dźesać tysacow dźěłowych městnow a žadaja sej spěšne jednanje zwjazkoweho knježerstwa.
Kak chcedźa dźěłodawarjo a dźěłarnistwa dźěłowe městna chemije we wuchodnej Němskej zawěsćić? Na wjerškowym zetkanju chemije so žadanja na zwjazkowe knježerstwo přepodadźa.
Do wjerška chemije žadaja sej Zeleni wjace zamołwitosće předewzaćow a knježerstwow za wuchodoněmsku chemijowu branšu. Što tči za apelemi na dow?
Nućenske rumowanja w Sakskej přiběraja. Stupace bydlenske kóšty ćěrja přeco wjace ludźi do chudoby. Lěwica widźi nuznu potrjebu jednanja.
Druhi ligist čerpa nutřkotowarstwowy prěkušk kołowokoło wuswobodźenja sportoweho jednaćela Heidricha. W Duisburgu wudoby sej Rudne horiny dypk.
Dokelž je agra-móst pola Lipska dodźerženy, płaća tam wobmjezowanja tempow a wahi za jězdźidła. Tola tójšto šoferow njedźerži so na tym, kak kontrole pokazuja.
Aue je po wusyddźe jednaćela Heidricha přechodne rozrisanje namakała. Něhdyši profi wróći so do Rudnych horin.
W plahowanju husow we wokrjesu Lipsk je so podhlad na ptaču gripu wobkrućił. Něhdźe 6.500 zwěrjatow so mori. Što woznamjenja to za předań hodownych husow?
W Grimmje so husy podhlada pjerizny dla morja – tola husace wiki wostanu wotewrjene. Krajnoradny zarjad mjenuje přičinu za to.
Na A15 pola Choćebuza steji połne zawrjenje. Hdźežkuli so wobchad powali – a što dyrbja šoferojo w nocy wobkedźbować.
Wětřik a słónco dodawatej rekordy, tola hdyž knježi flawta, trjeba alternatiwy. Čehodla je biopłun nětko jako joker w miksu miliny prašany - a hdźe nowe miliardy běža.
Ćežke stejnišćowe wuměnjenja poćežuja mnohe agrarne zawody w Sakskej. Nowe spěchowanske srědki maja swoje wobhospodarjowanje zawěsćić a naprawy za wjace mnohotnosće družin zmóžnić.
Wuchodosakski wobsedźer lěsa chce před Zwjazkowe wustawowe sudnistwo ćahnyć. Wón wojuje přećiwo wuswojenju swojeje ležownosće za brunicowu jamu.
Po wudyrjenju ptačeje gripy dyrbja so w Debersbachu něhdźe 80.000 ledźbow morić. Socialna ministerka namołwja plahowarjow pjerizny na kedźbu.
Hromady papjery za twarske próstwy móhli w Drježdźanach bórze stawizny być. Přichodnje ma zapodaće próstwy digitalnje móžne być. A tež zapłaćenje skromnje ma jednorišo hić.
Sakske komuny zwoprawdźeja reformu zakładneho dawka z wjetšinu neutralnje. Čehodla su přiwšěm lokalne rozdźěle pola zběhanskich sadźbow.
Jucha a jucha dóstanu so do sakskeje wodźizny, tola konsekwency wuwostanu. Čehodla něhdyši wobswětowy minister Günther nětko na krućiše chłostanja a wótriše kontrole tłóči.
Woni widźa přichod přez za klimu relewantnych nošerjow energije do stracha a chcedźa tohodla posłownje na dróhu hić – wobdźělnicy wobchada w Drježdźanach měli to štwórtk zaplanować.
Što zwjazuja ludźo z praktiskimi kuchinskimi pomocnikami? Wóń jědźe, ćopłotu, snano swójsku wowku, tuka Christina Koenigowa. W swojej galeriji je wona mnohe eksemplary wustajiła.
Sakska dyrbi miliardy lutować a wojuje wo prawy puć. Financny minister rěči wo wulkosći, kotraž tak hišće ženje njebě.
Wuchodoněmska chemijowa branša steji pod ćišćom. Čehodla ma nětko wjeršk z hospodarskimi ministrami a žadanjemi na zwjazkowe knježerstwo dać.
Wulkej platowej twarjeni změništej so pola awkcijow wobsedźerja. Dohromady přińdźe 78 imobilijow pod hamor – z cyłkownej hódnotu něhdźe 6,3 milionow eurow.
Žane wosom měsacow njeje Alipour Coach Leutzscher. Dołho so prajacy klub njemóže wón do měrneje jězbneje wody wjesć.
Wjace požadanjow, wjace prěnjotnych wuradźowanjow a tež wjace dobrowólnych wobornych posłužbow: Zwjazkowa wobora dožiwi w Sakskej lětsa postupny trend.
Wjace požadanjow, wjace prěnjotnych wuradźowanjow a tež wjace dobrowólnych wobornych posłužbow: Zwjazkowa wobora dožiwi w Sakskej lětsa postupny trend.
Pasowa róža je zachribjetne schorjenje a trjechi předewšěm staršich ludźi. Hačrunjež přewozmu chorobne kasy kóšty šćěpjenja, njeje wjetšina ludźi dosć škitana.
Sakske knježerstwo steji při nastajenju noweho etata před kwadraturu kruha. Pobrachuja miliardy eurow, zo bychu dotalne wudawki dale wjedli. Nětko je dobra rada droha.
Branšowa syć HZwo ćěri wodźikowe technologije doprědka. Nětko je swobodny stat financowanje přizamknjenja hač do 2028 zawěsćił. To su cile.
Drježdźany njeradźi so žadyn třělc w prěnim połčasu. Jako Dynamo potom trjechi, je partija hižo běžała.
Mikławš přińdźe z powětroweje wysokosće: Wuchowarjo wyšiny su na Mikławšowy dźeń chore dźěći k zadźiwanju přinjesli. Při wosebitym zasadźenju su jim pleńčatka a poprjancy přinjesli.
Po nadpadnych měrjenskich hódnotach při Störmthalskim kanalu tłóči wodźenska skupina Lipšćanska Nowoseenlandska na financielnu jasnosć za pohłubšace analyzy.
Lipšćanski šulski muzej zhladuje na 25 lět wróćo - a prezentuje k jubilejej wustajeńcu, w šuli a architekturje w srjedźišću steja.
Wot 2026 chcetej wulkej wobchadnej zwjazkaj we wuchodnej Sakskej hromadźe dźěłać. Što so za pasažěrow změni a čehodla je jednotny tiket planowany.
Sypnjenje Drježdźanskeho Caroloweho mosta w septembru 2024 postara so wo nadpismo. 2031 ma nowy móst přez Łobjo hotowy być. Rozdawanske jednanje skónči so za něšto dnjow.
Sakska chce při dróhotwarje turbo zapalić. W někotrych padach ma so přichodnje naročneho jednanja k zwěsćenju plana wzdać.
Hrodźišćo přesadźi so na sakskim nutřkownym měsće přećiwo 60 projektam. Štož koncept kołowokoło torhošća z wida jury wosebje čini.
W Kamjenicy je BSW swój młodźinski zwjazk za Saksku załožił. Čerstwje woleny nawodny duo chce so za socialne temy zasadźeć.
Wjace hač 14.000 ludźi wopytuje NSU-centrum w Kamjenicy wot meje 2025. Nětko dóstawa dalšu podpěru Zwjazka - a ma so trajnje zawěsćić.
Najlěpše wuměnjenja za markowe znamjo Němskeho hygienoweho muzeja w Drježdźanach: Zub časa je tež na škleńčanej žonje hrymzane. Nětko so sławnosć dwójce škita.
Kołowokoło chorownjow, starobnych a hladanskich domow a dźerženjow skotu płaći w Čěskej nětko po cyłym kraju zakaz Böllera. Při přeńdźenjach hroža wysoke pokutne pjenjezy. Předań na wikowych stejnišćach so zakaza.
Změna jězbneho plana přinjese nowe přestupy, změnjene časy wotjězda a krótše jězdne časy. Štož so za pućowacych a dojězdźowarjow w Abellio-ćahach změni.
Zwjazkowy etat 2026 je wobzamknjena wěc. Tola za sakske železniske čary njejsu žane pjenjezy planowane. To stara so w swobodnym staće wo mjerzanje a kritiku.
Z naprašnikom chce zwjazkowe knježerstwo zapřimnyć, kajkich młodych ludźi za Zwjazkowu woboru do prašenja přińdu - ale kelko Saksow by wot toho potrjechenych było?
2025 běše Kamjenica kulturna stolica Europy. Lěto je pomhało, Europu zbližić, měni sakski ministerski prezident Kretschmer.
Štwórty raz bě němske město kulturna stolica Europy. 2025 je Kamjenica z mnohostronskimi kulturnymi poskitkami wo sebi rěčała. Za město skónči so njewšědne lěto.
Komu pokazuje łuskač tu smjerdźaty porst? Stawizna za rebeliskej drjewjanej figuru z Seiffena.
Kamjenica zwoni lěto kulturneje stolicy a zjednoći k finalu tradiciju a party. K tomu so w centrumje města pod hołym njebjom rejuje.
Přećežko, přespěšnje: Policija je při kontrolach na Agrarnym mosće tójšto přeńdźenja zwěsćiła. Čehodla su prawidła za jězdźidła nad 3,5 tonow runje wosebje krute.
82-lětny James Turrell je z wuměłskimi twórbami ze swětła swětowa sława docpěł. Z nowym dźěłom wobradźi wón Kamjeničanskemu kulturnemu městu nětko «swěćate finale».
Banksy-fanojo móža so wjeselić: Njeawsalizowana wustajeńca k street-art-wuměłcej wróći so do Drježdźan.
Nimale 2.000 zarjadowanjow, wjace hač 2 milionaj hosći: Lěto dołho bě Kamjenica kulturna stolica Europy. Kulturny statny minister Weimer chwali sej kreatiwnu naladu zazběha w měsće.
W Drježdźanach a Lipsku so ze zapróšenych předmjetow nowe pokłady. Štóž něšto tu da, smě za to něšto druhe sobu wzać. Što a hdźe hodźi so w decembru wuměnić.
Z wosebitymi wustajeńcami, festiwalemi, reju a dźiwadłom je Kamjenica 2025 jako kulturna stolica Europy nadregionalnje wo sebi rěčała. Je kulturne lěto swoje zaměry spjelniło? A što zwostanje?
Spěwar mocy Feliks Kummer znaje swětłowe a sćinowe strony Kamjenicy najlěpje. Štož je jemu w lěće kulturneje stolicy pobrachowało a čehodla měješe «mjetelčki w brjuše».
Hrozy spadnjenje cyłeho regiona? Politikarjo bija alarm, dokelž so předewzaća wróćo sćahnu – sćěhi za cyłu hospodarsku hałžku.
Po cyłym koncernje ma nimale kóžde dźesate městno wotpadnyć. W Nünchritz wobhospodarja předewzaće najwjetšu chemijowu twórbu Sakskeje.
397 kilogramow wotpadkow na hłowu: Sakske domjacnosće ćisnu wjace preč hač lěto do toho. Kelko z nich je poprawom hišće restab?
Krótko do prěnjeho adwenta wotewrja wosrjedź Drježdźan zaso najstarše hodowne wiki w Němskej. Dźesaćtysacy prudźa w přichodnych tydźenjach wšědnje tam - z wuskutkami na wobchad.
Sakska zakitowanska industrija so znowa zwjaza: Nowy dźěłowy kruh ma předewzaća sylnić, wědu zwjazać a branši stork dać.
Jeje technika bu na wutrobu a jěrchenje pruwowana, nětko su woblubowane historiske železnicy zaso zwólniwe za pasažěrow. Wot soboty stej wobě čarje zaso w zawodźe.
Lkw wostanu ležo, dróhi so njezbožow dla zawrěja: W dźělach Sakskeje přinjese hładkosć rano wobchad do poschoda.
Kamjenica rozžohnuje so jako kulturna stolica Europy 2025. Štož wopytowarjow na finale wočakuje – a kak najlěpje dóńdu.
Kamjenica rozžohnuje so jako kulturna stolica Europy 2025. Štož wopytowarjow na finale wočakuje – a kak najlěpje dóńdu.
Pozitiwnje wupadnje bilanca ministerskeho prezidenta po jednym lěće bjez swójskich wjetšinow. Rólu opoziciskeje strony wón wosebje wuzběhuje.
Wjace škita za Drježdźanske hodowne wiki: Nowe barjery a inwesticije maja začuće wěstoty skrućić. Štož wopytowarjow a wobydlerjow nětko wočakuje.
Wot štyri a poł lěta je Störmthalski kanal pola Lipska wěstotnych problemow dla zawrjeny. Nětko dawa nowe posudźowanje połoženja stracha.
Za něšto dnjow padnje oficialnje zawěšk za Kamjeničanske kulturne lěto. Što je přinjesło? K tomu je so MDR wjace hač 13.000 ludźi naprašował. To je při tym won přišło.
Zwjazkowy prezident wopyta Wojerecy a widźi město jako přikład za to, kak móže so změna radźić. Tež pola «brigady wudźeržowanje» da so wón hladać.
Zwjazkowy prezident wopyta «městna zetkanja». Při tym chce akterow do swětła sunyć, kotřiž so za towaršnostnu zhromadnosć zasadźeja.
«Mortwe su dlěje žiwe», rěka zmysłowe hrónčko. Sakska FDP chce swój image jako losar minjenych wólbnych bojow wotpołožić a skónčnje zaso přestartować.
Drježdźany startuja do zymskeje sezony: 43 jězdźidłow je za sněh a lód na dróhach, kolesowanskich a chódnikach zasadźenych. Tež wobydlerjo su wužadani.
Serbski sejmik skorži na pobrachowace politiske zastupnistwo Serbow w Němskej a skedźbnja na mjezynarodne prawo. Tele měnjenje wotwodźuje wón ze wusuda sudnistwa.
Prěni króć wotměje so Zwjazkowa zahrodna přehladka 2033 w Sakskej. Štož sej Drježdźany wot inwesticijow w južnym parku, galopowej prennacije a Kiesenje Leuben lubi.
Sakski kultusowy minister Conrad Clemens ma so snano dla přeńdźenja wobchada před sudnistwom zamołwić. Krajny sejm zběhny imunitu zapósłanca hižo w meji.
Sakskej knježerstwowej stronje CDU a SPD stej na zhromadne dźěło z opoziciju pokazanej. Lěwica a Zeleni njejsu z tym spokojom – a žadaja sej změnu.
Mjenje běrokratije, wjace zmužitosće k riziku: Zwjazkowa hospodarska ministerka Reiche widźi w tym kluč za nowe inwesticije a rozrost w Němskej.
Twarjenje na juhu Lipska je marodne a ma so wottorhać. Wobmjezowanja we wobchadźe płaća tam wot dźensnišeho.
Leag twari z chinskim poskićowarjom energijoweho składowanja a Siemens Energy hoberski skład miliny w sakskim Hamorje. Připrawa ma chabłanja při wobnowjomnych energijach wurunać.
Wupad wučby na šulach je trajna tema w sakskej politice. Nětko dawa prěni raz dołho škrička nadźije. Tola tež kritika traje.
Stupace energijowe płaćizny, pobrachowace impulsy a słabe naprašowanje: Čehodla łužiske předewzaća najebać nadźiju dale na městnje teptaja.
Sakska je jenički zwjazkowy kraj, w kotrymž je pokutny dźeń hišće zakonski swjaty dźeń. Tola dźěłopřijimarjo w swobodnym staće to drohe płaća. Kóžde lěto zaso so kritika wótře stanje.
Dźe wo pjenjezy, ale poprawom wo wjele wjace. Serbski sejmik žada sebi skónčnje připóznaće přez statne institucije. Nětko maja Drježdźanski zarjadniski sudnik k dispoziciji.
Krajne pokalne finale zašłeje sezony bě Aue w třělenju jědnatkow přěhrało. Nětko pak třepotaše třeći ligist do štwórćfinala.
W zašłych lětach dźěše předołženje w Němskej wróćo - nětko wjerći so trend do negatiwneho. Tež w Sakskej je ličba lochko stupała.
Što stanje so z młodymi mužemi, kotřiž nochcedźa wobornu słužbu z brónju wukonjeć? Diakonija Sakska žada sej wotmołwy a staja plany knježerstwa na pruwowanišćo.
Mostowe myto europskeho města Zhorjelca/Zgorgelec dźe tónraz na Joachima Gaucka. Čehodla so jeho zasłužby wo demokratiju a dorozumjenje w Europje wosebje hódnoća.
Sakska słuša k zwjazkowym krajam, w kotrychž je najwjace wjelkow žiwych. Při monitoringu so wjelki «přeliča». Nětko dawaja nowe ličby.
Social media a zjawna hype: Na sławnych młodych koparjow wjele zažuwa. Nazhonity narodny hrajer praji, na čo měłoj dwaj teenageraj w teamje DFB dźiwać.
Wjelča populacija stagněruje w Němskej na dosć wysokim niwowje. Najwjace zwěrjatow je w Delnjej Sakskej a Braniborskej žiwych.
Sakska česći so rady jako kraj kultury. Tola snadne kasy nječinja tež před kulturnymi institucijemi swobodneho stata.
Wjace bio na roli přinjese wjace mnohotnosće na talerju. Mnozy ratarjo sadźa mjeztym na eko-ratarstwo. Naprašowanje přetrjebarjow je tež w Sakskej wulke.
Połobski móst w Bad Schandauwje móže ćeše brěmjo wutrać hač dotal myslene. Što to za Lkw-jowy a busowy wobchad woznamjenja.
Wjace hač 200 wikowarjow a miliony hosći z cyłeho swěta: Natwar najstaršich hodownych wikow Němskeje je nimale hotowy. Nimo znatych tradicijow přińdźe wulka parada wróćo do města.
Mjeztym zo so w Magdeburgu hišće wo wěstotnych konceptach diskutuje, dźerži Drježdźanske Wojerske wiki na swojich planach. Tež druhe hodowne wiki w měsće maja so lěpje škitać.
Dobri wonkowni zakitowarjo su lěta dołho žadnostka w němskej kopańcy. Před rozsudom w WM-kwalifikaciji je połoženje wotpjate. Zwjazkowy trenar stara so wo wulkotne wopisanje.