Sakskich korčmarjow nadźijeja so hodowneho booma najebać stupanje płaćiznow
Sakscy hosćencarjo zhladuja połni wočakowanjow na hodowny wobchod. Čehodla móhła so husaca pječeń dróša być a kotru rólu nadhódnotowy dawk hraje.
Nachrichten werden geladen...
Sakscy hosćencarjo zhladuja połni wočakowanjow na hodowny wobchod. Čehodla móhła so husaca pječeń dróša być a kotru rólu nadhódnotowy dawk hraje.
Štóž ze susodami abo w towarstwje solarne připrawy wužiwa, móže w Sakskej wotnětka spěchowanske pjenjezy kasěrować. Hač do 200.000 eurow podpěry su móžne. Ale jenož, hdyž znajmjeńša dwě stronje profitujetej.
Saksojo nimaja sej ze swojim dialektom runjewon jednorje. Husto so tohodla wuměsuja. Tola nětko chcedźa z nuzy počink činić. Tež młodźina parlěruje zaso husćišo w saksušćinje.
Titowe poliwki a přikuskowe produkty z Vogtlandskeje maja wšudźe w Europje woteběrarjow. Nětko wutwari koncern Unilever tam produkciju.
Zwjazkowy prezident wopyta wšudźe w kraju «Městna zetkanja». Při tym chce akterow do swětła sunyć, kotřiž so za towaršnostnu zhromadnosć zasadźeja. Nětko přińdźe wón do Wojerec.
Bydlenske kontejnery za ćěkancow so wottwarja, nowe šansy za twar bydlenjow nastanu. Kak chcedźa Drježdźany płoniny nětko wužiwać?
Hra Dynamo Drježdźany přećiwo Energiji Choćebuz ma wěstu brizancu. Tohodla budźe so test bjez fanow wotměć.
Personal, potrjeba běrowa, dalekubłanja: Kamjenica wjerći 2026 mócnje na lutowanskim šrubu. Što je dokładnje planowane a čehodla.
Šofer Lkw-ja zemrěje při njezbožu, za hórske dźěła budźe awtoahn zawrjeny.
Poprjancy płaća powšitkownje jako hodowna twora. W Połčnicy njezhotowjeja małe rjemjeslniske zawody přez cyłe lěto ničo druhe. Wokomiknje pjeku zaso za wulki podawk.
W lěću je měšćanska rada Oberwiesenthala wobzamknyła, sněhakowarski teritorij při Šmrěčniku priwatnemu inwestorej předać. Tola potom róžkaše jednanje. Nětko přizjewi so wjesnjanosta.
Imaginarna bomba je so na lětanišću Halle/Lipsk na reformaciskim dnju wo rozhorjenje postarała – 58-lětny pućowar bě sej žort dowolił. Nětko hroža jemu chutne konsekwency.
Kamjeničanski kulturny stolica zaruča na cilowu runa. To wočakuje wopytowarjow w nowembrje a na finalu kónc měsaca.
Derje 20 metrow wysoka Wita jědla pyši lětuše Drježdźanske Striezelowe wiki. Kak tam přińdźe a što wopytowarjow k zahajenju wočakuje.
W Sakskej je w zymje tójšto poskitkow za bjezdomnych ludźi. Kak města na zymne nocy reaguja a hdźež podpěra k zwólniwym steji.
W Sakskej je w zymje tójšto poskitkow za bjezdomnych ludźi. Kak města na zymne nocy reaguja a hdźež podpěra k zwólniwym steji.
Po třepotanskej partije wo sakskim přihłosowanju k reformowemu statnemu zrěčenju za zjawnoprawniski rozhłós dóstanje so róla Lěwicy znowa do fokusa. Bjez njeje by předewzaće zwrěšćiło.
Kak wažne su insekty za naše žiwjenje? W Drježdźanach přeproša nowa wustajeńca Senckenbergskeho přirodoweho muzeja, swoju mnohotnosć dokładnišo wotkryć.
21 metrow wysoki šmrěk z Vogtlandskeje stanje so ze srjedźišćom Lipšćanskich hodownych wikow. Wjace hač 3.000 swěćikow a 300 kulow debja štom.
Škodow dla so móst na awtodróze 14 mjez Grottewitzom a Kołmaćicami zawrěje a wottorha. Eksperća nětko wuradźuja, hdy ma so naprawa započeć.
Hdyž budu nocy zymniše, budźe žiwjenje na dróze žiwjenjastrašne. W Drježdźanach je pomoc: Mnoho zarjadnišćow skića škit, ćopłotu a podpěru za bjezdomnych ludźi.
W krajnej kasy klinka 2025 porjadnišo hač myslene. Tola wot 2027 hroža straty. Swobodny stat dyrbi swoje lutowanske prócowanja forsěrować, praji financny minister.
Wot nowembra předleža plany k wottwarej litiuma w Rudnych horinach zjawnje. Štož móža wobydlerjo a gmejny nětko přinošować – a kak chce předewzaće na wobmyslenja reagować.
Komunalne financy su trajna tema w sakskej politice. Krajny rada CDU Michael Geisler žada sej «porjadnu konserwatiwnu financnu politiku».
Koncerty, čitanja, klankodźiwadło: Pola Němsko-čěskich kulturnych dnjow steji wšelakorosć na programje.
Koncerty, čitanja, klankodźiwadło: Pola Němsko-čěskich kulturnych dnjow steji wšelakorosć na programje.
Jako po cyłym Zwjazku jenički tipowar je lotto-hrajer ze Sakskeje šěsć prawych docpěł. Što je dobytk hódny?
Ličba w Sakskej pod obhut wzatych dźěći a młodostnych je přiběrała. Wosebje potrjechenych je 16- do 18-lětnych. Što za naprawami tči.
Škodow dla dyrbi so móst na awtodróze 14 mjez Grottewitzom a Kołmaćicami zawrěć. Eksperća nětko wuradźuja, hdy ma so naprawa započeć.
Dlěje hač 20 lět steji měšćanska hala w Zhorjelcu prózdna. Lěta dołhe pytanje za rozrisanjemi, pomnikoškitny dom znowa wotewrěć, bě ćežko. Nětko započina so modernizacija.
Škodow dla wostanje móst na awtodróze 14 mjez Grottewitzom a Kołmaćicami wot 27. oktobra na njewěsty čas zawrjeny.
Róla muzejow so měnja. Němski hygienowy muzej chce z nowymi projektami mnohotnosć towaršnosće zwobraznić a ludźi z města a kraja zapřijeć.
Nimale 250 k dispoziciji stejace płoniny za zasydlenje industrije a předewzaćow je aktualnje w swobodnym staće. Dosaha to?
Wot prućata hač ke kwasnemu kłobukej: Wustajeńca powěda na zakładźe wosobinskich objektow stawiznu rudoweho hórnistwa w Sakskej.
Ze swojej 550 metrow dołhej čaru je historiske wozydło woblubowane wulětnišćo pola domoródnych a turistow. Narodninska party pak wupadnje.
Róla muzejow so měnja. Němski hygienowy muzej chce z nowymi projektami mnohotnosć towaršnosće zwobraznić a ludźi z města a kraja zapřijeć.
Němska najwjetša solarna termijowa připrawa w Lipsku je nimale hotowa. Bórze so roły přepołoža, zo bychu je k dalnoćopłoće přizamknyli. Što budźe připrawa wot 2026 přinjesć?
Poprawom ma nowy sumowy cokorowy suweněr charakteristiske znamjo Werdauwa pokazać - tola mnozy widźa w tym něšto cyle druhe. To přinjese městu cyłozwjazkowu kedźbnosć.
Richard Wagner dyrbješe něhdy jako rewolucionar z Drježdźan ćěkać. Wažny dźěl jeho tehdyšeho wuhotowanja je nětko dźakowano darej ze Šwicarskeje wróćo.
Sakska pyta nuznje za lěkarjemi w prowincy. Tohodla bu 2020 modelowy studijny směr za humanu medicinu w Kamjenicy zarjadowany. Nětko je teoretiski dźěl studija absolwowany.
Dźe wo wjele wjace hač wo wonkowny lisćik. Pod titulom «Sym rjany!» Dokónči Němski hygienowy muzej Drježdźany swoju trajnu wustajeńcu. Wjace hač 100 wobydlerjow města tomu přinošowaše.
Sakski financny minister Christian Piwarz praji pjenježnym šatam bój. Při tym widźi wón tež ekspertow kaž zawodny pruwowar we winowatosći.
Hižo sakscy kurwjerchojo běchu na eksotiskich eksponatach ze wšěch dźělow swěta zajimowani. Přehladka w Drježdźanach pokazuja nětko stawizny tudyšeje ludowědy.
Hišće pjeć tydźenjow hač do starta: Štóž ma lóšt na hodownu atmosferu a job ma, namaka nětko w Drježdźanach wjele wotewrjenych městnow – wot předanje hač k logistice.
Dobrych 4,8 miliardow eurow běža z wosebiteho zamóženja Zwjazka w Sakskej infrastrukturje. Tola štó rozsudźi, hdźe so inwestuje? Komuny a kraj planuja to zhromadnje.
Wotchada z Leuna ma přichodnje něhdźe 100.000 Lipšćanskich domjacnosćow z ćopłotu zastarać. Roły za to so we wosebitych domach zhotowjeja a montažowe dodawaja.
Łopać do ruki a wot: W přichodnych dnjach sadźa něhdźe 20 dobrowólnych stotkow běłych jědlow w narodnym parku Sakska Šwica. Što je pozadk?
Kulturna stolica swjeći jabłuko: Hišće wjace sadźenjow, mnohostronski program zarjadowanjow a přinošk k mnohotnosći družin postajeja sadźenski festiwal «Žně».
Hižo zaso zatykanje: Po Połobskim mosće so w Bad Schandauwje přichodny maronowy móst bjezposrědnje před přeprěčenjom Łobja zawrěje. Pomocny móst a nowotwar stej hižo w planowanju.
Dwaj transporteraj praskataj na A72-wotjězdźe hromadźe – wobaj šoferaj twjerdźitaj: «Zelene!». Štó praji wěrnosć? Policija pyta swědkow.
Cowid zawinuje smorkawu, kašel, ale tež hłowybolenje a stawowe bolosće. Tute symptomy móhli so tuchwilu někotrym znate stać. Tež w swobodnym staće du ličby horje.
So za zakazane towarstwo dale wobkrućić, je w Němskej chłostajomne. Žona a muž z «Reichsbürger»-sceny mataj tohodla nětko před sudnistwo přińć.
Sakski ministerski prezident Kretschmer ma namjetowane losowe jednanje pola woborneje słužby za njekmane. Štož jemu w aktualnej debaće wosebje pobrachuje.
Hórniskej akademiji w Freibergu so prěni raz w swojich dołhich stawiznach wot žony nawjeduje. Što ma nowa rektorka w swojim hamtskim času wotmyslene?
Wot tutoho tydźenja nježórli so w Lipsku žana woda wjace z 30 zjawnych pitneje studnje. Tež w Kamjenicy je so zymska přestawka započała. Trochu dlěje móža sej Drježdźanjenjo swoju lačnosć ćěšić.
Nowy móst za kolesowarjow zwjazuje měšćanskej dźělej Rottluff a Rabenstein. Móst je dźěl premijoweje kolesowanskeje šćežki. Za dalši wotrězk započnu bórze dźěła.
Při aktualnje nazymskim wjedrje dóstanje historiska kamelija zaso swój zymski kwartěr. W škleńčanym domje so temperatura z pomocu kompjuterow konstantnje dźerži.
Sakski hospodarski minister wabi za diferencowanu diskusiju wo zasydlenju brónjenskich firmow w swobodnym staće. Při tym ma wón tež wosebite zamóženje Zwjazka we wóčku.
Kóžde hórnistwo je zasahnjenje do přirody a ma sćěhi za wobswět. To tež při planowanym litiumowym wottwarje we wuchodnych Rudnych horinach hinak njebudźe. Zeleni žadaja sej tohodla nakłady.
Tež w sakskich městach słušeja elektriscy rolerojo dawno k měšćanskemu wobrazej. Přeco zaso pak so jězby z njezbožemi skónča.
Z nazymu započina so lisćowa sezona. Štóž je za wotstronjenje a wotstronjenje lisća zamołwity, hdźe ma so prawje wotstronić a kotre poskitki w sakskich městach su.
Sperčace wotpadki na kromje puća, stare wobruče w lěsnych kruchach: Komuny maja w Sakskej z wotsadźenjom wotpadkow wojować. Kóšty wotstronjenja wotpadkow suměruja so.
Hač do lěta 2031 ma nowy Carolowy móst hotowy być. Při pytanju za planowanskimi běrowami, kotrež naćiski za nowotwar nadźěłaja, je prěnja kročel zdokonjana.
We winicowych ležownosćach Sakskeje a Saksko-Anhaltskeje so žně wina pomału nachila. Winicarjo jewja so dotal jara spokojom ze žnjemi.
Wjele lět je so wo pomniku na swobodźe a jednotnym pomniku w Lipsku wojowało, nětko ma woprawdźe přińć. Zakładny kamjeń połoži so na wosebitym datumje.
Aue dyrbi so w přichodnych tydźenjach dweju wotwobaranskeju hrajerjow wzdać. Wobaj profijaj ćerpjetaj w jědźnej hrě samsne zranjenje.
Kak wěsta je deponija w Olbernhau? Krajna direkcija přizwoli nětko wobhospodarjej wjele pjenjez, zo by deponiji na zub čuła.
Lěpje njemóže Dynamo pod zapławjenskej žołmu do tophry startować. Tola wodźenje je hnydom zaso preč. Hišće do přestawki wjerći KSC partiju. Dynamo wojuje a so pozdźe z 3:3 mytuje.
Lěpje njemóže Dynamo pod zapławjenskej žołmu do tophry startować. Tola wodźenje je hnydom zaso preč. Hišće do přestawki wjerći KSC partiju. Dynamo wojuje a so pozdźe z 3:3 mytuje.
Prěni wonkowny zetkar, tola prěnje wonkowne dobyće so w času dohry přisadźi. KSC zakomdźi z tym skok do načolneje skupiny. Dynamo čaka dale na prěnje domjace dobyće.
Wuchodni ministerscy prezidenća wupraja so za nowe prawidła při wutwarje wětrnikow. Industrijne a wikowanske komory maja to za wopačny signal.
Nětko je puć za pěškow a kolesowarjow na woběmaj bokomaj Łobja zaso swobodny.
Sakska je spěchowanje bydlenskeho swójstwa předźěłała. Přisłušna ministerka lěpšiny wuzběhuje. Pod smužku pak maja mjenje pjenjez.
Móst bjez přizamknjenja a drohe kolesowarske barometry: Sakskej projektaj stejitej w nowej čornej knize dawkipłaćerskeho zwjazka. Što so kritizuje.
Milina, tepjenski wolij a płun su tuńše, kóšty w pěstowarni stupachu přećiwo tomu. Pod smužku bě přez to mało pohibowanja při inflaciskej radźe.
Stupace kóšty, woteběrace ličby wopytowarjow. Wjele klubow a livehudźbnych jewišćow w Sakskej ma so ćežko. Lěwicarjo chcedźa nětko škitny předešćnik wo scenje zapřahnyć.
Hač swěčkowy wobłuk, třemjeń abo sakski chlěb – swobodny stat pokazuje w Japanskej swoju mnohostronsku kulturu a swoje rjemjesło.
Oficialnje je nimale 1.000 prostitutkow w Sakskej přizjewjenych. Poradźowarnje pak rěča wo wjace hač 1.400 kontaktach. Zapósłanc Zelenych Meier widźi nahladne ćmowe polo.
Nowy wyši měšćanosta za Kamjenc po 21 lětach: Michael Preuß přesadźi so z 73,4 procentami hłosow přećiwo swojemu konkurentej.
Prěni raz překročeja Sakskej ekologisce wobhospodarjene płoniny dźesać procentowu marku. Wosebje někotre regiony płaća jako «Hotspots». Naprašowanje za bio pak wostanje wjetše hač poskitk.
Sakske winicowe kónčiny přiwabjeja lěto wob lěto mnoho wopytowarjow. Turizm na tym polu je na wuznamje dobył – a ministerstwo widźi hišće potencial.
Njeběži něhdźe pola FC Rudnych horin. A faluja nazhonići ludźo. Na to je towarstwo nětko reagowało.
Drježdźany ćahnu nuzowe borzdźidła: Eksplodowacych kóštow dla hroža 2026 zarězow pola młodźiny, kultury a sporta. Kak dźe dale?
Dla słabeho naprašowanja dososwět VW we wjacorych stejnišćach produkciju. Druhdźe dawaja samo wosebite woršty. Što tči za naprawami?
Sakska widźi při temje měšowanski konsum za wodźidłom hišće potrjebu wothłosowanja w Zwjazkowej radźe. Štož krajne knježerstwo k planowanemu přiwótřenju prawidłow praji.
Kaž Zhorjelc a Zgorzelec zhromadnje swoje dalnoćopłotne systemy přetwarić chcedźa – a čehodla je nowa spěchowanska zdźělenka po wyšim měšćanostu rozsudna za projekt.
Přistajeni Thyssenkruppa w Kamjenicy a Hohenstein-Ernstthalu mějachu złe předzdaća. Nětko je to wěstosć: Předewzaće zawrěje stejnišća ze 270 přistajenymi.
Jabłučiny w małych zahrodach a na łukach z rozsywanymi sadowcami wisaja wěšćenje z płodami. To wjedźe k wulkemu nawalej pola płodowych keluchow. Te maja ruce połnej dźěła.
W lěće kulturneje stolicy skića Kamjeničanske muzeje kopicu wustajeńcow. Wone so čiłe wužiwaja. Tak rěči industrijowy muzej hižo nětko wo wopytowarskim rekordu.
Sakska SPD chce zarjad fit za přichod činić – bjez wobmjezowanjow wučerjow a policije. Město pawšalnych skrótšenjow sadźa wona na jasne priority a wottwar běrokratije.
Suchota, horcota a škódniki lěsam sylnje přisadźeja. Čehodla maja měšane lěsy jako spřećiwjenjakmane płaćić a kak maja nowe daty při škiće pomhać.
Wulke dźěle hospodarstwa wisaja w Sakskej na awto-industriji. Tola ta ma z wotbytkowymi problemami wojować. Juhozapadna Sakskej přiwozmje so transformaciji a móže z milionowymi pomocami ličić.
Wot lěta 2017 je so w Němskej wjace hač 900.000 hektarow lěsa zhubiło. Suchota, wichory a škódniki trjechja tež woblubowane pućowanske regiony. Kotre regiony su w Sakskej potrjechene?
Bankowe dobropisy, hódnotowe papjery abo imobilije: W Sakskej so mjenje zamóženskich hódnotow zdźědźi. Štó profituje z milionow eurow z dźědźićela?
Hač do 290 milionow eurow tči Zwjazk do štyrjoch wulkich wodźikowych centrow. To prěnje je nětko w Kamjenicy wotewrěło. Tam dóstanu firmy pomoc, nowe produkty testować a k wičnej zrałosći přinjesć.
Pólny wukaz w Osnabrücku ma jenož krótku zawěru za wotwobaranskeho hrajerja.
Štyri poražki w seriji su ćišć na Jensa Härtela mócnje zwyšili. Wuslědki pobrachowachu, wukony njeběchu přiwšěm tak špatne. Tohodla Rudne horiny Aue při trenarju kruće dźerža.
NDR słušeše k pioněram industrializowaneho ratarstwa, mojim fachowcam. Nětko přińdźe někotražkuli připrawa do pomnikokmaneje staroby.
W Sakskej je so ličba demencnych smjertnych padow wot 2014 wjace hač podwojiła. Wosebje potrjechene su žony a wysoke wobnowjenja. Lěwica žada sej rozsudne jednanje.
Lipsk smě najebać planowane deficity inwestować – pod krutymi napołožkami. Što krajna direkcija wuměnjenjow staji a kelko kredita dyrbi město přiwzać.