Wustajeńca k 150 lětam Muzej za narodopis w Drježdźanach
Hižo sakscy kurwjerchojo běchu na eksotiskich eksponatach ze wšěch dźělow swěta zajimowani. Přehladka w Drježdźanach pokazuja nětko stawizny tudyšeje ludowědy.
Nachrichten werden geladen...
Hižo sakscy kurwjerchojo běchu na eksotiskich eksponatach ze wšěch dźělow swěta zajimowani. Přehladka w Drježdźanach pokazuja nětko stawizny tudyšeje ludowědy.
Hišće pjeć tydźenjow hač do starta: Štóž ma lóšt na hodownu atmosferu a job ma, namaka nětko w Drježdźanach wjele wotewrjenych městnow – wot předanje hač k logistice.
Dobrych 4,8 miliardow eurow běža z wosebiteho zamóženja Zwjazka w Sakskej infrastrukturje. Tola štó rozsudźi, hdźe so inwestuje? Komuny a kraj planuja to zhromadnje.
Wotchada z Leuna ma přichodnje něhdźe 100.000 Lipšćanskich domjacnosćow z ćopłotu zastarać. Roły za to so we wosebitych domach zhotowjeja a montažowe dodawaja.
Łopać do ruki a wot: W přichodnych dnjach sadźa něhdźe 20 dobrowólnych stotkow běłych jědlow w narodnym parku Sakska Šwica. Što je pozadk?
Kulturna stolica swjeći jabłuko: Hišće wjace sadźenjow, mnohostronski program zarjadowanjow a přinošk k mnohotnosći družin postajeja sadźenski festiwal «Žně».
Hižo zaso zatykanje: Po Połobskim mosće so w Bad Schandauwje přichodny maronowy móst bjezposrědnje před přeprěčenjom Łobja zawrěje. Pomocny móst a nowotwar stej hižo w planowanju.
Dwaj transporteraj praskataj na A72-wotjězdźe hromadźe – wobaj šoferaj twjerdźitaj: «Zelene!». Štó praji wěrnosć? Policija pyta swědkow.
Cowid zawinuje smorkawu, kašel, ale tež hłowybolenje a stawowe bolosće. Tute symptomy móhli so tuchwilu někotrym znate stać. Tež w swobodnym staće du ličby horje.
So za zakazane towarstwo dale wobkrućić, je w Němskej chłostajomne. Žona a muž z «Reichsbürger»-sceny mataj tohodla nětko před sudnistwo přińć.
Sakski ministerski prezident Kretschmer ma namjetowane losowe jednanje pola woborneje słužby za njekmane. Štož jemu w aktualnej debaće wosebje pobrachuje.
Hórniskej akademiji w Freibergu so prěni raz w swojich dołhich stawiznach wot žony nawjeduje. Što ma nowa rektorka w swojim hamtskim času wotmyslene?
Wot tutoho tydźenja nježórli so w Lipsku žana woda wjace z 30 zjawnych pitneje studnje. Tež w Kamjenicy je so zymska přestawka započała. Trochu dlěje móža sej Drježdźanjenjo swoju lačnosć ćěšić.
Nowy móst za kolesowarjow zwjazuje měšćanskej dźělej Rottluff a Rabenstein. Móst je dźěl premijoweje kolesowanskeje šćežki. Za dalši wotrězk započnu bórze dźěła.
Při aktualnje nazymskim wjedrje dóstanje historiska kamelija zaso swój zymski kwartěr. W škleńčanym domje so temperatura z pomocu kompjuterow konstantnje dźerži.
Sakski hospodarski minister wabi za diferencowanu diskusiju wo zasydlenju brónjenskich firmow w swobodnym staće. Při tym ma wón tež wosebite zamóženje Zwjazka we wóčku.
Kóžde hórnistwo je zasahnjenje do přirody a ma sćěhi za wobswět. To tež při planowanym litiumowym wottwarje we wuchodnych Rudnych horinach hinak njebudźe. Zeleni žadaja sej tohodla nakłady.
Tež w sakskich městach słušeja elektriscy rolerojo dawno k měšćanskemu wobrazej. Přeco zaso pak so jězby z njezbožemi skónča.
Z nazymu započina so lisćowa sezona. Štóž je za wotstronjenje a wotstronjenje lisća zamołwity, hdźe ma so prawje wotstronić a kotre poskitki w sakskich městach su.
Sperčace wotpadki na kromje puća, stare wobruče w lěsnych kruchach: Komuny maja w Sakskej z wotsadźenjom wotpadkow wojować. Kóšty wotstronjenja wotpadkow suměruja so.
Hač do lěta 2031 ma nowy Carolowy móst hotowy być. Při pytanju za planowanskimi běrowami, kotrež naćiski za nowotwar nadźěłaja, je prěnja kročel zdokonjana.
We winicowych ležownosćach Sakskeje a Saksko-Anhaltskeje so žně wina pomału nachila. Winicarjo jewja so dotal jara spokojom ze žnjemi.
Wjele lět je so wo pomniku na swobodźe a jednotnym pomniku w Lipsku wojowało, nětko ma woprawdźe přińć. Zakładny kamjeń połoži so na wosebitym datumje.
Aue dyrbi so w přichodnych tydźenjach dweju wotwobaranskeju hrajerjow wzdać. Wobaj profijaj ćerpjetaj w jědźnej hrě samsne zranjenje.
Kak wěsta je deponija w Olbernhau? Krajna direkcija přizwoli nětko wobhospodarjej wjele pjenjez, zo by deponiji na zub čuła.
Lěpje njemóže Dynamo pod zapławjenskej žołmu do tophry startować. Tola wodźenje je hnydom zaso preč. Hišće do přestawki wjerći KSC partiju. Dynamo wojuje a so pozdźe z 3:3 mytuje.
Lěpje njemóže Dynamo pod zapławjenskej žołmu do tophry startować. Tola wodźenje je hnydom zaso preč. Hišće do přestawki wjerći KSC partiju. Dynamo wojuje a so pozdźe z 3:3 mytuje.
Prěni wonkowny zetkar, tola prěnje wonkowne dobyće so w času dohry přisadźi. KSC zakomdźi z tym skok do načolneje skupiny. Dynamo čaka dale na prěnje domjace dobyće.
Wuchodni ministerscy prezidenća wupraja so za nowe prawidła při wutwarje wětrnikow. Industrijne a wikowanske komory maja to za wopačny signal.
Nětko je puć za pěškow a kolesowarjow na woběmaj bokomaj Łobja zaso swobodny.
Sakska je spěchowanje bydlenskeho swójstwa předźěłała. Přisłušna ministerka lěpšiny wuzběhuje. Pod smužku pak maja mjenje pjenjez.
Móst bjez přizamknjenja a drohe kolesowarske barometry: Sakskej projektaj stejitej w nowej čornej knize dawkipłaćerskeho zwjazka. Što so kritizuje.
Milina, tepjenski wolij a płun su tuńše, kóšty w pěstowarni stupachu přećiwo tomu. Pod smužku bě přez to mało pohibowanja při inflaciskej radźe.
Stupace kóšty, woteběrace ličby wopytowarjow. Wjele klubow a livehudźbnych jewišćow w Sakskej ma so ćežko. Lěwicarjo chcedźa nětko škitny předešćnik wo scenje zapřahnyć.
Hač swěčkowy wobłuk, třemjeń abo sakski chlěb – swobodny stat pokazuje w Japanskej swoju mnohostronsku kulturu a swoje rjemjesło.
Oficialnje je nimale 1.000 prostitutkow w Sakskej přizjewjenych. Poradźowarnje pak rěča wo wjace hač 1.400 kontaktach. Zapósłanc Zelenych Meier widźi nahladne ćmowe polo.
Nowy wyši měšćanosta za Kamjenc po 21 lětach: Michael Preuß přesadźi so z 73,4 procentami hłosow přećiwo swojemu konkurentej.
Prěni raz překročeja Sakskej ekologisce wobhospodarjene płoniny dźesać procentowu marku. Wosebje někotre regiony płaća jako «Hotspots». Naprašowanje za bio pak wostanje wjetše hač poskitk.
Sakske winicowe kónčiny přiwabjeja lěto wob lěto mnoho wopytowarjow. Turizm na tym polu je na wuznamje dobył – a ministerstwo widźi hišće potencial.
Njeběži něhdźe pola FC Rudnych horin. A faluja nazhonići ludźo. Na to je towarstwo nětko reagowało.
Drježdźany ćahnu nuzowe borzdźidła: Eksplodowacych kóštow dla hroža 2026 zarězow pola młodźiny, kultury a sporta. Kak dźe dale?
Dla słabeho naprašowanja dososwět VW we wjacorych stejnišćach produkciju. Druhdźe dawaja samo wosebite woršty. Što tči za naprawami?
Sakska widźi při temje měšowanski konsum za wodźidłom hišće potrjebu wothłosowanja w Zwjazkowej radźe. Štož krajne knježerstwo k planowanemu přiwótřenju prawidłow praji.
Kaž Zhorjelc a Zgorzelec zhromadnje swoje dalnoćopłotne systemy přetwarić chcedźa – a čehodla je nowa spěchowanska zdźělenka po wyšim měšćanostu rozsudna za projekt.
Přistajeni Thyssenkruppa w Kamjenicy a Hohenstein-Ernstthalu mějachu złe předzdaća. Nětko je to wěstosć: Předewzaće zawrěje stejnišća ze 270 přistajenymi.
Jabłučiny w małych zahrodach a na łukach z rozsywanymi sadowcami wisaja wěšćenje z płodami. To wjedźe k wulkemu nawalej pola płodowych keluchow. Te maja ruce połnej dźěła.
W lěće kulturneje stolicy skića Kamjeničanske muzeje kopicu wustajeńcow. Wone so čiłe wužiwaja. Tak rěči industrijowy muzej hižo nětko wo wopytowarskim rekordu.
Sakska SPD chce zarjad fit za přichod činić – bjez wobmjezowanjow wučerjow a policije. Město pawšalnych skrótšenjow sadźa wona na jasne priority a wottwar běrokratije.
Suchota, horcota a škódniki lěsam sylnje přisadźeja. Čehodla maja měšane lěsy jako spřećiwjenjakmane płaćić a kak maja nowe daty při škiće pomhać.
Wulke dźěle hospodarstwa wisaja w Sakskej na awto-industriji. Tola ta ma z wotbytkowymi problemami wojować. Juhozapadna Sakskej přiwozmje so transformaciji a móže z milionowymi pomocami ličić.
Wot lěta 2017 je so w Němskej wjace hač 900.000 hektarow lěsa zhubiło. Suchota, wichory a škódniki trjechja tež woblubowane pućowanske regiony. Kotre regiony su w Sakskej potrjechene?
Bankowe dobropisy, hódnotowe papjery abo imobilije: W Sakskej so mjenje zamóženskich hódnotow zdźědźi. Štó profituje z milionow eurow z dźědźićela?
Hač do 290 milionow eurow tči Zwjazk do štyrjoch wulkich wodźikowych centrow. To prěnje je nětko w Kamjenicy wotewrěło. Tam dóstanu firmy pomoc, nowe produkty testować a k wičnej zrałosći přinjesć.
Pólny wukaz w Osnabrücku ma jenož krótku zawěru za wotwobaranskeho hrajerja.
Štyri poražki w seriji su ćišć na Jensa Härtela mócnje zwyšili. Wuslědki pobrachowachu, wukony njeběchu přiwšěm tak špatne. Tohodla Rudne horiny Aue při trenarju kruće dźerža.
NDR słušeše k pioněram industrializowaneho ratarstwa, mojim fachowcam. Nětko přińdźe někotražkuli připrawa do pomnikokmaneje staroby.
W Sakskej je so ličba demencnych smjertnych padow wot 2014 wjace hač podwojiła. Wosebje potrjechene su žony a wysoke wobnowjenja. Lěwica žada sej rozsudne jednanje.
Lipsk smě najebać planowane deficity inwestować – pod krutymi napołožkami. Što krajna direkcija wuměnjenjow staji a kelko kredita dyrbi město přiwzać.
Mało nadźije na polěpšenje: W sakskej metalowej a elektroindustriji wostanu produkciske kapacity jasnje pod normalnej hódnotu. Štož zwjazk dźěłodawarjow k tomu praji.
Po milionowych inwesticijach wotewri we Vogtlandskej nowy dožiwjenski muzej k rěčnej parlowej mušli a parlowinje swoje durje. Sakska kulturna ministerka Klepsch rěči wo «turistiskej swětłowni».
Składźišća čornoběłeho mustrowaneho insekta wostanje najprjedy lokalnje wobmjezowane. Strowotniski zarjad prosy Drježdźanjanow dale wo pomoc w boju přećiwo rozšěrjenju přenošowarja chorosće.
Insolwency wjedu w Sakskej k stratam tójšto dźěłowych městnow. Šefina BSW Wagenknecht widźi zamołwitosć pola zwjazkoweho knježerstwa.
Zaso žane dypki za FC Rudne horiny Aue. Tónraz zhubi mustwo w Osnabrücku. Za trenarja njepřijomna situacija.
Wjacore nowotwarske projekty při zwjazkowych dróhach w Sakskej přińdu do poschoda – dokelž pjenjezy z etata Zwjazka njedosahaja. Tež za zachowanje a saněrowanje njeje dosć srědkow.
Sakske města a gmejny přiměrja lětsa na rekordny deficit. Starosć ma Sakski dźeń městow a gmejnow wosebje, hdyž dźe wo překročenje wěsteje marki.
Ministerski prezident Kretschmer chce saksku brónjensku industriju skrućić a žada sej zaměrnu podpěru wot Zwjazka. W opoziciji so kritika wótře stanje.
Wórša Staudinger startuje do swojeho druheho časa zastojnstwa jako rektorka Drježdźanskeje TECHY. Přichodne lěta su za wysoku šulu po jich měnjenju rozsudne.
Změny bydlenja přez klik a adresowe nalěpki w listowym kašćiku: Štož nowe online-přizjewjenje w Sakskej za wobydlerki a wobydlerjow woprawdźe změni.
Swójby a kolegojo du zhromadnje na dróhu: Čehodla 270 Thyssenkrupp-přistajenych wo swój přichod boja a što sej IG metal nětko žada.
Skónčnje swobodna jězba na terasowym pobrjohu: Po měsacach połnych wokołopućow a zatykanjow kule so wobchad zaso po Drježdźanskim starym měsće.
Sakscy běrnjacy burja postaraja so wo postork na talerjach. Žně běža hišće hač do spočatka oktobra. Čim dale wona postupuje, ćim bóle popušćeja płaćizny.
Kulturny statny minister Weimer widźi Kamjenicu jako swětej wotewrjene kreatiwne město. Štož kulturna stolica Europy 2025 za region a Europu widźomnuje čini.
Chórowy festiwal «chor.com» ćehnje 2026 do Lipska - podpěrany z 240.000 eurami wot swobodneho stata. Kulturna ministerka Klepsch nadźija so dołhodobnych efektow.
Sewjerowuchodoněmski koparski zwjazk je po podawkach při hrě Halle přećiwo chemiji Lipsk dweju hrajerjow ze zawěrami wobsadźił. Chemija zwuraznja raznu kritiku.
Je to rědka składnosć: Na krótki čas je w Praze sławna Wjacławska króna ze 14. lětstotka widźeć. Normalnje so wona zawěsće wobchowa - za sydom hrodami.
Mjenje hač hodźinu sedźa sobudźěłaćerjo w financnym zarjedźe za dawkowym padom. Wotedaće dawkoweje deklaracije hač k zakónčenju wobdźěłanja zańdźe pak bytostnje wjace časa.
Minister za hospodarstwo Panter warnuje: Bjez planowoty a realistiskich zaměrow hrozy awtowej industriji w Sakskej wotwisnosće wot Chiny. Kotre rozrisanja mjenuje wón za přichod elektriskeho awta?
IHK Lipsk warnuje: Mjenje wětrnikow móhli inwesticije wuborzdźić - a milinu za firmy a přetrjebarjow dróše sčinić.
Sakski burja su wulki dźěl swojich žnjejow zajěli. Na mnohich městnach steja nětko domchowanki. Najwjetši so we Wojerecach swjeći.
Bjez jězbneje dowolnosće, bjez zawěsćenja a z dwěmaj promilomaj: Policija stopuje riskantneho šofera na A4. Skoro by k njezbožu dóšło.
Mjednicy móža so wjeselić: Sakske pčołki su dźakowano bjezzmjerzkowemu nalěću porjadnje zběrali. Tola su tež problemy.
Wjace hač 500 kilometrow maja kolesowarjo European Peace Ride w nohomaj, hdyž docpěja cil w Kamjenicy. Pódla su někotre prominentne mjena.
W juniju je měšćanska rada Oberwiesenthala wobzamknyła, sněhakowarski teritorij při Šmrěčniku priwatnemu inwestorej předać. Tola tón je njedawno nuzowy termin wotprajił.
Frakcija CDU widźi dojednanje při wosebitym zamóženju jako wažny krok. Ze žadanjom chce wona komunam napřećo přińć.
Plany wětrnikow knježerstwa storča na přihłosowanje a kritiku: Mjeztym zo komuny profituja, widźa Zeleni energijowu změnu wohroženu.
Najebać přidatnych srědkow w sakskim kulturnym etaće pjenjezy za mnohe bjezbarjerne poskitki hižo njedosahaja. Što to za čłowjekow ze zbrašenjom woznamjenja.
Sakske města a gmejny twarja na pjenjezy z wosebiteho zamóženja Zwjazka, zo bychu swoju infrastrukturu na prědnich mužow přinjesli. Při prašenju za rozdźělenjom z krajom su postupy.
Wot měšćanskeje biblioteki hač k něhdyšemu jastwu: Kamjenica čita Stefan Heym a přeprošuje, čłowjeka za knihami wotkryć. Štož «Heym-jězba» za wopytowarjow k dispoziciji dźerži.
Wjace pjenjez za gmejny, ale wyše kóšty za wobhospodarjerjow wětrnikow: Što to za energijowu změnu w swobodnym staće woznamjenja.
Ličba bjezdźěłnych w Sakskej je w minjenych lětach jasnje stupała. Na čim to zaleži a štó je najhusćišo potrjecheny.
Nowy pućowanski puć ma wot 2026 narodne parki w Němskej a Čěskej zwjazać. Što wočakuje wopytowarjow na čarje?
Wobhospodarjerjo wětrnikow maja potrjechene gmejny w Sakskej wot 2026 wjace pjenjez płaćić. Tema so nětko w krajnym sejmje diskutuje. Měnjenja so rozeznawaja.
Dyrdomdej na nahłej skłoninje: Hač do dweju tonow ćežke zdónki štomow ćahnu so w Rudnych horinach z powjazowym znamkom. Štož móže so při tym nimokulić a čehodla je lěsny přetwar tak riskantny.
Bydlenski rum, přiroda, wobchad: Nowy krajny wuwićowy plan chce wjele znowa rjadować. Štóž móže so hač do 12. oktobra sobu zapřijeć a wo čo při wobdźělenju woprawdźe dźe.
Drježdźany honja «lětacy cebra»: Padać maja pokazać, hdźe strašna Aziska tigra swoju njebytosć ćěri. Što tči za akciju – a čehodla je stražliwosć prašana?
Sćerpnosć je prašana: Twarske dźěła při awtodróhach, mostach a dwórnišćach staraja so w Sakskej wo wokołopuće. Hdźež pućowacy wjace časa zaplanować měli - a što ma so dołhodobnje lěpje stać.
Elektriske ćahi z Pólskeje, bjezbarjerne nastupišća a hoberske napismo: Kak Zhorjelske dwórnišćo za 33,5 milionow eurow krok po kroku fit za přichod činja.
Dotalny financny měšćanosta Markus Renner je wubědźowanje wo radnicu w prěnim wólbnym přechodźe rozsudźił. Njestronjan kandidat přesadźi so přećiwo wuhladnemu kandidatej AfD Jurischej.
Kandidat z NPD-zašłosću, nazhonity financny měšćanosta a FDP-muž: Wubědźowanje wo radnicu so započnje. Štó přeswědči wólbokmanych?
Jědnaće jewišćow a mnohostronski program: W Sebnicy je so «Dźeń Saksow» zahajił. 250.000 wopytowarjow wočakuja kónc tydźenja.