Pokazki na NS-rubježne wuměłstwo w mjeńšich muzejach
Tež mjeńše muzeje w Sakskej pruwuja swoje wobstatki na NS-rubježne wuměłstwo. Što su dodatne slědźenja dotal wunjesli?
Повідомлення завантажено...
Tež mjeńše muzeje w Sakskej pruwuja swoje wobstatki na NS-rubježne wuměłstwo. Što su dodatne slědźenja dotal wunjesli?
«Małe město swěta» bu Ochranow hižo přeco rady mjenowane. Jako dźěl kwarteta stwori wjes 2024 skok na lisćinu, kotraž swětodaloku kedźbnosć lubi.
Po 44 lětach je doskónčnje kónc: Berlinska band Pankow rozžohnuje so z rockowych stawiznow - bjez patosa a z mócnym sound při finalu.
«The Last Waltz» za Pankow: Po 44 lětach přestanje rockowa band doskónčnje. Wona słušeše w 1980tych lětach k najwliwapołnišim formacijam wuchodoněmskeje rockoweje sceny.
W zapadočěskim lěkowanišći Karlsbad su sej Hollywoodscy starojo kaž Michael Douglas česć dali. Hłowne myto lětušeho filmoweho festiwala dźe na doku wo hrubym dwójnikowym porje.
Flax a srjódki, knjez Liška a knjeni Sroka. Tež psyčk Struppi słušeše k staram NDRskeje dźěćaceje telewizije. Po boku swojeho knjeza Taddeusa Dypka zwjeseli wón wutroby małych přihladowarjow.
Nimale swoje poł žiwjenja je wón hižo kriminalny wyši komisar Jan Maybach: Wot prěnjeho pada bě Marco Girnth pola ZDF-serije «SOKO Lipsk» pódla. Za 25 lětami pyta wón nětko nowe wužadanja.
Po sylnych debatach wo Cranach-Triegelowym wołtarju: UNESCO rozsudźi, wołtar smě wostać – ale dyrbi přećahnyć. Što tči za zwadu wo optiske korjenje a swětowe herbstwo?
Band Kraftklub dawa spontany koncert před tysacami ludźimi w Kamjenicy. To ma za hudźbnikow sćěhi.
2024 dodawaštej so Drježdźany a Greifswald měšćanske wubědźowanja wo molerja Caspara Davida Friedricha. Nětko stanje so wuměłc w musicalu z jewišćowej figuru.
Bubony jako wysokowukonowy sport: Hdyž yamato-ansambl - The Drummers of Japanska - na jewišću steji, je ryzy energija pytnyć. Hinak njeje to pola noweje show.
Mały festiwal z wulkej skutkownosću: Šostakowič dny w Gohršćinje w Połobskich pěskowčinach wužiwaja w hudźbnym swěće wuběrne mjeno. Tu wjerći so wšitko wokoło wulkeho komponista.
Swětosławny Sukelnicowy orchester darmotnje pod hołym njebjom dožiwić: To je w Lipsku móžno. Dźesaćtysacy ludźi připosłuchachu kónc tydźenja w parku melodijam «Walčikoweho krala» štrusa.
Horca nalada při začuwanych 40 stopnjach celsija: Awstričan Andreas Gabalier postara so w Drježdźanskim Harbigowym stadionje wo najlěpšu naladu a ma tutón wustup za něšto cyle wosebite.
Kamjeničanska činohra je daloko přez region znata, tola pobrachuje moderne hrajnišćo. Město droheho saněrowanja stareho dźiwadła nětko wo nowotwarje rozmysluja.
Před 100 lětami bu w Mnichowje prěni planetarij poswjećeny. Mjeztym so dalokosće uniwersuma tež hudźbnje wopodstatnja.
Z wurjadnym rejwanskim projektom čini Kamjenica wo sebi rěčeć: «Odyseja w C» wjedźe we 18 stacijach prěki přez město - wot ranja hač do wječora.
Wot Moritzburgskeho festiwala za komornu hudźbu wuchadźa wosebity flair. Hudźić budźe so wosebje na terasy barokneho hrodu Moritzburg. A druhdy podawa dorost zwuk.
Ke kulturnemu stolicu wěnuje so muzej archeologije w Kamjenicy hórnistwu, kotryž je Saksku přez lětstotki formował. Z tym je muzej nerw trjechił.
Stelowe swjedźenske hry pola Reuth w třikrajowym róžku Bayerskeje, Sakskeje a Durinskeje wužiwaja pola swojich fanow kultowy status. Tež hdyž je doba ratarskeje mašinoweje sinfonije nimo, zwukowe wopojenje traje.
Hudźba, reja, akrobatika, comedy: Cyle na wuchodźe Sakskeje je kóždolětnje nadróžne wuměłstwo we wšelakich fasetach dožiwić. Publikum njepłaći při tym žadyn zastup a připrudźi w syłach.
Z 68 metrow wysokosće móža wopytowarjo wot spočatka julija pohlad přez saksku krajnu stolicu wotbočić dać. Što płaći wodźenje?
Hród Ramnow w Budyskim wokrjesu słužeše wospjet jako filmowa kulisa. Nětko zeznajomi so nowa trajna wustajeńca z 300 lětami hrodowych stawiznow.
Kóžde lěto zahori Bachowy swjedźeń wopytowarjow ze wšeho swěta. Lětsa dawaše samo wirtuelne zetkanje ze znatym komponistom.
W kulturnej stolicy bu nutřkowne město na baletne studijo přetworjene. Z najwjetšej baletnej klasu swěta njeje so cyle poradźiło. Přiwšěm su organizatorojo spokojom.
Kulturny stolica přiwabja mnohich wopytowarjow do města. Z toho profituje turistiska branša. Přećiwo sakskemu trendej su tu ličby wopytowarjow a přenocowanja hač do apryla stupali.
Drježdźany wostanu kruty wobstatk «městna njeskutka»-karty w telewiziji. Hač do přichodneho slěda dyrbja pak so krimi-fanojo znjesć.
Hižo dwanaće lět njebě pohlad wot pregnantneje wěže za wopytowarjow hižo móžny. Nětko chce jón město znajmjeńša w testowym zawodźe zaso dowolić.
Nazymu ćehnje činohra Lipsk zaso wot interimneho městna na wulke jewišćo wróćo. «My» steji potom na prěnim městnje noweje hrajneje doby.