Caspar David Friedrich stanje so z jewišćowej figuru w musicalu
2024 dodawaštej so Drježdźany a Greifswald měšćanske wubědźowanja wo molerja Caspara Davida Friedricha. Nětko stanje so wuměłc w musicalu z jewišćowej figuru.
Nachrichten werden geladen...
2024 dodawaštej so Drježdźany a Greifswald měšćanske wubědźowanja wo molerja Caspara Davida Friedricha. Nětko stanje so wuměłc w musicalu z jewišćowej figuru.
Bubony jako wysokowukonowy sport: Hdyž yamato-ansambl - The Drummers of Japanska - na jewišću steji, je ryzy energija pytnyć. Hinak njeje to pola noweje show.
Mały festiwal z wulkej skutkownosću: Šostakowič dny w Gohršćinje w Połobskich pěskowčinach wužiwaja w hudźbnym swěće wuběrne mjeno. Tu wjerći so wšitko wokoło wulkeho komponista.
Swětosławny Sukelnicowy orchester darmotnje pod hołym njebjom dožiwić: To je w Lipsku móžno. Dźesaćtysacy ludźi připosłuchachu kónc tydźenja w parku melodijam «Walčikoweho krala» štrusa.
Horca nalada při začuwanych 40 stopnjach celsija: Awstričan Andreas Gabalier postara so w Drježdźanskim Harbigowym stadionje wo najlěpšu naladu a ma tutón wustup za něšto cyle wosebite.
Kamjeničanska činohra je daloko přez region znata, tola pobrachuje moderne hrajnišćo. Město droheho saněrowanja stareho dźiwadła nětko wo nowotwarje rozmysluja.
Před 100 lětami bu w Mnichowje prěni planetarij poswjećeny. Mjeztym so dalokosće uniwersuma tež hudźbnje wopodstatnja.
Z wurjadnym rejwanskim projektom čini Kamjenica wo sebi rěčeć: «Odyseja w C» wjedźe we 18 stacijach prěki přez město - wot ranja hač do wječora.
Wot Moritzburgskeho festiwala za komornu hudźbu wuchadźa wosebity flair. Hudźić budźe so wosebje na terasy barokneho hrodu Moritzburg. A druhdy podawa dorost zwuk.
Ke kulturnemu stolicu wěnuje so muzej archeologije w Kamjenicy hórnistwu, kotryž je Saksku přez lětstotki formował. Z tym je muzej nerw trjechił.
Stelowe swjedźenske hry pola Reuth w třikrajowym róžku Bayerskeje, Sakskeje a Durinskeje wužiwaja pola swojich fanow kultowy status. Tež hdyž je doba ratarskeje mašinoweje sinfonije nimo, zwukowe wopojenje traje.
Hudźba, reja, akrobatika, comedy: Cyle na wuchodźe Sakskeje je kóždolětnje nadróžne wuměłstwo we wšelakich fasetach dožiwić. Publikum njepłaći při tym žadyn zastup a připrudźi w syłach.
Z 68 metrow wysokosće móža wopytowarjo wot spočatka julija pohlad přez saksku krajnu stolicu wotbočić dać. Što płaći wodźenje?
Hród Ramnow w Budyskim wokrjesu słužeše wospjet jako filmowa kulisa. Nětko zeznajomi so nowa trajna wustajeńca z 300 lětami hrodowych stawiznow.
Kóžde lěto zahori Bachowy swjedźeń wopytowarjow ze wšeho swěta. Lětsa dawaše samo wirtuelne zetkanje ze znatym komponistom.
W kulturnej stolicy bu nutřkowne město na baletne studijo přetworjene. Z najwjetšej baletnej klasu swěta njeje so cyle poradźiło. Přiwšěm su organizatorojo spokojom.
Kulturny stolica přiwabja mnohich wopytowarjow do města. Z toho profituje turistiska branša. Přećiwo sakskemu trendej su tu ličby wopytowarjow a přenocowanja hač do apryla stupali.
Drježdźany wostanu kruty wobstatk «městna njeskutka»-karty w telewiziji. Hač do přichodneho slěda dyrbja pak so krimi-fanojo znjesć.
Hižo dwanaće lět njebě pohlad wot pregnantneje wěže za wopytowarjow hižo móžny. Nětko chce jón město znajmjeńša w testowym zawodźe zaso dowolić.
Nazymu ćehnje činohra Lipsk zaso wot interimneho městna na wulke jewišćo wróćo. «My» steji potom na prěnim městnje noweje hrajneje doby.
Awtorka Maja Nielsen z Hamburga so za swoju młodźinsku knihu «Tunlotwarc» wuznamjeni. Wona wobswětla w nim zwažliwe ćěkańcy z NDR. Hłowna figura je hólc z Wuchodneho Berlina.
Festiwalowy dom Hellerau njeje dawno hižo žadyn tajny tip. W nowej hrajnej dobje wabi muzowy templ z renoměrowanymi wuměłcami a mnohostronskim programom.
Rock, swing, indie-pop, Samba, House Music - program wabi z mnohostronskim hudźbnym poskitkom před hrodowej kulisu.
Jako kulturna stolica Europy přeprošuje Kamjenica k tomu, sej dotal njewidźane wotkryć. Přichadźe to pola wopytowarjow?
Jako kulturna stolica Europy přeprošuje Kamjenica k tomu, sej dotal njewidźane wotkryć. Přichadźe to pola wopytowarjow?
Komponist Dmitri Schostakowič měješe stajnje wiziju wo lěpšej ruskej domiznje. Tónle són přichoda ma tež wojowarka za čłowjeske prawa Irina Scherbakowa.
Za Kamjeničanski festiwal je wopytowarski rekord. Nimo wustupow wulkich starow běchu tež mjeńše formaty woblubowane. Zarjadowarjo su zahorjeni.
Na Karla May-muzeju Radebeul nastanje nowe přijimowanske twarjenje. 6,5-milionowy euro-twar ma wjace městna za wustajeńcy a depot wutworić.
Popowa skupina Blond a Roberta Schumannowa filharmonija stej ze swojim crossoverowym wustupom na «Kosmos»-festiwalu tysacy připosłucharjow před historisku kulisu wabiłoj. Běchu někotre překwapjenki.