loading

Nachrichten werden geladen...

Hižo bórze prěni kupanscy hosćo při Seelhausenskim jězorje wočakuja.

Při Seelhausenskim jězorje móhli so hižo bórze turisća kupać. / Foto: Sebastian Willnow/dpa
Při Seelhausenskim jězorje móhli so hižo bórze turisća kupać. / Foto: Sebastian Willnow/dpa

Hdźež něhdy bagry dźěłachu, móhli bórze dowolnicy wotpinać: Turistiske wužiwanje Seelhausenskeho jězora přiwozmje postawu - ale nic bjez zadźěwkow.

Při Jězorowym jězoru pola Löbnitza bliži so turistiske wužiwanje: Hižo lětsa móhli so prěni wopytowarjo při nowozapołoženym, něhdźe kilometer dołhim přibrjohu kupać. Zwjazkowa Łužiska a srjedźoněmska towaršnosć hórnistwoweho zarjadnistwa (LMBV) je po swójskich podaćach trěbne wuměnjenja stworiła. Nětko zaleži na komunje a wokrjesu, wo tak mjenowanej powšitkownej potrjebje rozsudźić, rjekny jednaćel LMBV Bernd Sablotny na wopyće sakskeho hospodarskeho ministra Dirka Pantera (SPD) na městnje.

«Chcemy tak spěšnje kaž móžno jězor ludźom přepodać», rozłoži Sablotny. Za kupanje, płachtakowanje abo stadło pak je najprjedy přepodaće wokrjesa trěbne.

Wjesnjanosta gmejny Löbnitz, Detlef Hoffmann (CDU), wobkrući, zo gmejna sobu ćehnje - pokaza pak na wotewrjene formality. Zo bychu powšitkownowužitnosć wukonjeli, trjeba wužiwanske zrěčenje za přibrjóžny wobłuk a jězor, wón rjekny. Naćisk předleži, dyrbi pak so hišće wothłosować. Realistiske je přepodaće najzašo kónc septembra.

Přibrjóh njepřitrjechi škitanu kónčinu

Nic cyły jězor ma za kupanje myslene być. Nimo přibrjoha nastawaja tež přirodne a škitne družiny. Tam dyrbi so - tak LMBV - wurunanje mjez turististiskim wužiwanjom a přirodoškitom namakać.

Hórniskoprawniske saněrowanje bywšeje jamy je do dalokeje měry wotzamknjene. Nětko steja wodoprawniske projekty kaž přiwjazanje Lober-Lae-kanala a zwisk k susodnemu Wulkemu Goitzscheemu jězorej.

Panter wuzběhny, kak wulke nadawki po kóncu wudobywanja brunicy přeco hišće su. «To wšak tež najwjace njewědźa, zo mamy wězo tež po brunicowym hórnistwje hišće dale wulke nadawki w renaturěrowanju, w znowawužiwanju.» Wšo to dyrbi so zawěsće stać - z wulkim planowanskim nałoženjom a wysokimi kóštami.

měrowe prašenja za přichod

ćešo budźe po Panteru předewšěm při přidatnych naprawach za turistiske wotkryće, kotrež přez ryzy saněrowanje přesahuja. «To dyrbimy tež přeco jako swobodny stat hišće raz dźěłać, zo bychmy hladali, zo móžemy miliony, kotrež su nětko zwjetša, tež k dispoziciji stajić. Raz widźeć, kak so to w přichodźe poradźi», praji wón. Wón přizna: W poslednich lětach je so «dale a ćešo» stało, při snadnych kasach trěbne pjenjezy přewostajić dokelž

leži jězor na hranicy mjez Sakskej a Saksko-Anhaltskej, je nimo toho wuske wothłosowanje trěbne. «Ze wšeho, štož tež sobu dóstanu wot fachowcow, dźěłamy jara derje hromadźe», Panter wuzběhny.

Copyright 2025, dpa (www.dpa.de). Wšitke prawa wobchować

🤖 Die Übersetzungen werden mithilfe von KI automatisiert. Wir freuen uns über Ihr Feedback und Ihre Hilfe bei der Verbesserung unseres mehrsprachigen Dienstes. Schreiben Sie uns an: language@diesachsen.com. 🤖