loading

Nachrichten werden geladen...

Dešćikojte wjedro zaborzdźi žitne žně w Sakskej ze

Žitne žně w Sakskej dešćika dla dotal jenož wlečo postupuja. Tohodla steji hišće wjele žita a rěpika na polach. / Foto: Sebastian Kahnert/dpa
Žitne žně w Sakskej dešćika dla dotal jenož wlečo postupuja. Tohodla steji hišće wjele žita a rěpika na polach. / Foto: Sebastian Kahnert/dpa

Před dobrym měsacom su sakscy burja žně žita zahajili. Tola přeco hišće steji wjele zorna a rěpik na polach. Dešć zaborzdźi ratarjow. Što su sćěhi?

Žitne žně w Sakskej postupuje dešća dla jenož wlečace. Zymska je je hakle po něhdźe 60 procentach z pola, při zymskim pšeńcy je to mjenje hač 5 procentow, rjekny nawoda referata rólny a rostlinotwar sakskeho burskeho zwjazka, Andreas Jahnel, Němskej nowinskej agenturje. «Generelnje trjebamy dešć, ale wón přińdźe nětko k wopačnemu časej.» Hišće njeje situacija problematiska, ale dyrbi so spěšnje sušić, zo móhli žno na tempje dobyć. 

Situacija je po podaćach regionalnje rozdźělna. Wosebje na polach w horinach a předhorinskich regionach steji hišće wjele žita. tomu su žny w sewjernej Sakskej poměrnje daloko postupili.

Kwalitne straty wjedu k wotćaham při płaćiznach

je póda přemokra, njemóhli burja ze swojimi mašinami na pola, Jahnel wuswětla. Tež njesměło žito při žnjach přewłóžne być. Fatalne je, hdyž zornjatka na stwjelcu wu schadźeja. «Nadźijam so, zo k tomu njepřińdźe.» Generelnje wjedźechu kwalitne straty k wotćaham pola tak a tak špatnych płaćiznow žita. Njech su aktualnje «hoberska dilema» za ratarjow, skorži fachowc. 

Znajmjeńša pola zymskeje ječmjenja, kotraž so přewažnje jako pica zwěrjatow wužiwa, su so dotal dosć dobre wuslědki docpěli. Z něhdźe 84 decitonami na hektar leži wunošk nad přerězkom, rozprawja Jahnel. Pola tamnych družinow žita pak so jenož z přerěznymi wunoškami liči. Pola rěpika je po cyłej Sakskej dotal mjenje hač 20 procentow žnjało. Dotal bychu wunoški trochu přez 30 decitonow na hektar leželi. 

«Časowe wokno so přeco wuše »

sakskich burow wobdźěłaja w tutym hospodarskim lěće po prjedawšich podaćach derje 700.000 hektarow role. Z toho wotpadnje něhdźe 384.400 hektarow na žito inkluziwnje zornjatkoweho masa; Zymski raps rosće na 109.000 hektarach. 

Hdyž dešćikojte wjedro žně žita a rěpika dale wuborzdźi, přińdu burja přiběrajcy na wuskosć. «Časowe wokno budźe potom přeco wuše», Jahnel wuzběhnje. Na jednym boku bywaju dny krótše, tak zo wostanje mjenje časa za žně. Na tamnym boku tłóčachu naslědne dźěła na polach kaž wobdźěłanje pódy a nazymski wusyw. Přetož za burow su po žnjach do žnjow: Dyrbiće potom pola za přichodne lěto skazać.

Copyright 2025, dpa (www.dpa.de). Wšitke prawa wobchować

🤖 Die Übersetzungen werden mithilfe von KI automatisiert. Wir freuen uns über Ihr Feedback und Ihre Hilfe bei der Verbesserung unseres mehrsprachigen Dienstes. Schreiben Sie uns an: language@diesachsen.com. 🤖