Riziko přewyšenych jodowych nahrawanjow pola jednotliwych algowych produktow
Wjele algowych produktow wobsahuja zdźěla wysoke mnóstwa joda – tola warnowanske pokiwy a dokładne podaća zwjetša pobrachuja. Što sej centrale přetrjebarjow nětko žadaja.
Nachrichten werden geladen...
Wjele algowych produktow wobsahuja zdźěla wysoke mnóstwa joda – tola warnowanske pokiwy a dokładne podaća zwjetša pobrachuja. Što sej centrale přetrjebarjow nětko žadaja.
Po namakankach inficěrowanych kołpjow a dźiwjeje husycy rosće starosć před pjeriznowej mjasu w Budyšinje. Čehodla weterinarny zarjad dźeržakam nětko wosebite škitne naprawy poruča.
Naběžny rak je najčasćiša družina raka pola žonow. Z prewentiwnej prewenciju maja so prěnje znamjenja po móžnosći zahe spóznać. Wšitke žony poskitk njepřiwozmu.
Krejny ćišć wostanje husto spomjatkowany, móže pak wutrobje a jěrchenjej škodować. Štož AOK Plus w Sakskej a Durinskej radźi.
Nowy dopokaz pjeriznoweje mrětwy pola dźiwich ptačkow we wokrjesu Lipsk: Weterinarny zarjad napomina zwyšenu kedźbliwosć a dawa konkretne pokiwy za dźeržakow.
Kak nastanu bolosće chribjeta pola psow abo łamkow kosći při lěhadłach? Lipšćanscy slědźerjo pytaja w nowym pohibowym laborje za wotmołwami.
Barba Lila ma kedźbnosć na wosebje zachribjetnu formu raka dać - brjušny slinik. Kóžde lěto so tohodla twarjenja tež w Němskej lila prudźa.
Što, hdyž so w chutnym padźe wjele ludźi zastaruje a medikamenty wobstarać dyrbja? Strowotniski politikarjo CDU a CSU krajow chcedźa zwjazkowe miliardy za wjace njewotwisnosće w krizowym padźe.
Po cyłym Zwjazku ličba darow organow stupa, tola w Sakskej wona spaduje. Što za zdźeržliwosću přiwuznych tči a čehodla su pisomne přihłosowanja tak rědke.
Mortwe dźiwje ptački, morjene wužitne zwěrjata - pjerizna wupřestrěwa so tež w Sakskej. Čehodla njesmědźa so nětko w Lipsku žane ptače wiki wjace wotměć.
W Sakskej so konopjowe kluby poměrnje pomału zaběža. To ma wjacore přičiny.
Jenož mały snadny dźěl zapodatych škodow přez šćěpjenje so připóznawa. Dopokaz, zo wobsteji kawsalny zwisk mjez šćěpjenjom a wobmjezowanjom, je komplikowany.
Zła diagnoza: Po trochowanjach nima něhdźe 40.000 ludźi w Sakskej žadyn abo jenož njedosahacy škit chorobnych zawěsćenjow. Za Zelenych steji swobodny stat we winowatosći.
Sakska wabi zaměrnje wo hladanske mocy z wukraja. Tola Zeleni widźa hišće wjele powětra horje a žadaja sej skutkownu strategiju.
Wulke myše płaća jako škódniki a přenoški chorosćow a namakaja w městach dosć žiwjenskeho ruma. Kak wulki problem woprawdźe je, rozeznawa so w Sakskej pak wot města k městu.
Sakske hladanske mocy dóstanu wjace pjenjez za swoje dźěło. Jich mzdy stupachu naposledk sylnišo hač w zwjazkowym přirunanju. Přiwšěm so w tójšto zwjazkowych krajach wjace płaći.
Pacienća móža so pola swojeje chorobneje kasy přizjewić, hdyž tukaja na lěkowanski zmylk. Při nimale kóždym třećim pruwowanym padźe w Sakskej běše wuslědk: Haj, to běžeše trochu wopak.
W Sakskej trjeba přeco wjace hladanja potrěbnych statnu podpěru. Kóšty za městno w domje stupaja. Što to za potrjechenych a swójby woznamjenja?
Ličba schorjenjow dychanskich pućow w Sakskej stupa, tola žołma gripy hakle hišće steji. Hdy je najlěpši čas za šćěpjenje.
Přeco wjace optikarjow woči chce zakonskim chorobnym kasam chribjet přiwobroćić. Čehodla mnohe zawody wudawki hižo zmištrować nochcedźa a što sej žadaja.
W juliju ćerpi Sören Pellmann infarkt wutroby. Nětko rěči wotewrjenje wo tym a žada sej wjace sprawnosće we wobchadźe z stresom a chorosću w politice.
Cowid zawinuje smorkawu, kašel, ale tež hłowybolenje a stawowe bolosće. Tute symptomy móhli so tuchwilu někotrym znate stać. Tež w swobodnym staće du ličby horje.
K startej gripoweje sezony přizjewi Sakska smjertny pad po koronainfekciji. Rozbudźak SARS-CoV-2 dominuje dale, ličby padow pak su wo wjele niše hač lěto do toho.
Jenož mało lěkarnjow w Sakskej čini při «Dołhej nocy šćěpjenja» sobu. Čehodla poskitk wobmjezowany wostanje a kotre přičiny krajna lěkarska komora za nje mjenuje.
W oktobru skónči so sezona klěšćow. Hižo nětko su medicinarjo wjace boreliozowych padow registrowali hač lěto do toho.
Babyboomojo so rozeńdža, dorost pobrachuje: Čehodla so DRK w prózdninach wosebje na nowych darićelow nadźija.
Hdyž so hladanski stopjeń 1 šmórnje, móhło so wjace hač 58.000 Saksow wažnych přiražkow wzdać. Što to za samostatnosć w starobje woznamjenja – a čehodla VdK alarm bije.
Wjace hač 90 procentow praksach w Sakskej je technisce na elektronisku aktu pacientow přihotowanych. Kak lěkarjo a pacienća z ePA profituja – a kotre zadźěwki hišće dawaja.
Jenož dźesać městnow, ale woprawdźite šansy: Čehodla so požadanski start pola sakskeho domjaceho lěkarskeho stipendija za přichodnych krajnych lěkarjow nětko wosebje wudani.