Něh hribowa sezona běži tež w Sakskej na wysokoturach a wobradźa hribowym poradźowarjam dosć dźěła. «Tuchwilu je wjedro idealne, hriby njech to maja: mokre, nic přećopłe, tež raz tróšku chłódniše», rozjasni Sieglinde Köhler, wokrjesna hribowa poradźowarka we wokrjesu Srjedźna Sakska. «Prawaki nětko en gros rostu a su lědma wot sćežorow nadpadnjene. Dokelž je so do toho dešćowało, njemóžachu překasancy "nakałać".» Měsacaj september a oktober stej najlěpši počas za hriby - ale nic za wšitkich.
Edgar Fenzlein, hribowy wěcywustojny wokrjesa Lipsk, je nazhonjenje činił, zo rozrost hribow tež w zwisku z měsačkowymi fazami steji. Při přiběracym měsačku je wosebje derje. «Hdyž přez połny měsačk won dźe, móže so zaso špatnišo stać.»
Peter Welt, předsyda hribowych přećelow Kamjenica, nochce hišće wo super-hribowym lěće rěčeć. K tomu dyrbjeli hriby přez dlěšu dobu w tutym mnóstwje k dispoziciji być. Wěste družiny hribow bychu jenož we wěstej dobje rostli. Zasadnje pak su hriby přez cyłe lěto. Austernseitling abo somoćana noha něhdźe stej typiskej zymskej hribaj. Što hrib w přirodźe k rosćenju trjeba, njewěš woprawdźe - hinak hač pola plahowanskeho hriba kaž šampišćoweho non, praji swět.